Psia puberta: Naozaj existuje a čo robiť?

Vy ste isto plesali a radovali sa, ako rýchlo a ľahko ste šteniatko naučili privolanie či rôzne iné povely. Aké veľké prekvapenie to je pre viacerých majiteľov, keď prejde polrok a zo šteniatka sa stáva tínedžer, ktorý spoľahlivo ignoruje svojho majiteľa, robí si čo chce a často aj papuľuje…

Čo sa stalo? Kde sa mohla stať chyba? Dosť možné, že nikde. Zo šteniatka sa chce pomaly, ale isto vykľuť psí dospelák a ten prerod vôbec nemusí byť jednoduchý. Pre majiteľa ani pre psa. 

Puberta u psa existuje

Puberta je veľmi dôležité obdobie života psa, kedy sa zo šteniatka stáva dospelý pes. Toto obdobie je v mnohých smeroch určujúce a zmeny a skúsenosti, ktoré mladý jedinec v tomto období získa, môžu formovať jeho osobnosť po celý ďalší život. Je pravda, že niektorí majitelia si pubertu u svojho psa ani nevšimnú – je to tak vlastne aj pri deťoch :) 

Do obdobia puberty psy vstupujú niekedy okolo šiestich mesiacov veku a trvá u nich rôzne dlho, v závislosti od veľkosti psa, plemena, genetiky a iných faktorov do roka až dvoch. Veľmi laicky môžeme povedať, že puberta sa začína prvým háraním u fenky a psí chlapci na začiatku puberty začnú dvíhať nohu. 

Načo je psia puberta dobrá? 

Prečo sa nemôže z roztomilého šteniatka stať rovno ustálený, dospelý jedinec? Načo sú nutné všetky tie kotrmelce? Často práve v puberte sa psy začnú správať inak, ľahko môžeme toto správanie nazvať „problematickým“, hoci z hľadiska etológie je úplne prirodzené a plní dôležitú úlohu. Vedeli ste, že do útulkov sa najčastejšie dostávajú práve psy v puberte, ktorých potrebám nebolo porozumené a oni sa stali nepochopení a nezvládnuteľní? 

 Toto dôležité obdobie v živote psa je poznamenané nástupom pohlavných hormónov. Medzi najmarkantnejšie zmeny v správaní si môžeme všimnúť zvýšenú teritorialitu (potrebu chrániť si „svoje“ - jedlo, územie, rodinu), u psích samcov značkovanie (často pri nenastavení mantinelov či zvýšenom strese na nevhodných objektoch), psy sa môžu častejšie alebo vôbec prvýkrát púšťať do konfliktov s druhými psami, až príliš sa zaujímať o fenky. V rámci zisťovania, kto vlastne sú a čo všetko majú pod kontrolou, potom môžu aj viac či menej jemne testovať hranice vzťahu s majiteľom – a čo sa stane, ak neprídem na prvé zavolanie? A čo sa stane, ak ti tú hračku nepustím? A čo urobíš? Sú to všetko procesy, ktoré pre zdarný prechod k dospelému jedincovi musia prebehnúť a teda sú pre psa úplne prirodzené. Problém nastáva, ak majitelia si nie sú tohto procesu vedomí. Vtedy ich táto náhla vzbura, neposlušnosť a zmätok v hlave ich psa môže prekvapiť.

   Ak si pubertou vášho psieho parťáka práve prechádzate a dáva vám poriadne zabrať, vedzte, že vám to nerobí naschvál. Naopak. Sám je vo víre neustálenej hladiny hormónov, ktoré s ním zametajú a dosť možné, že často nerozumie ani on sám sebe a trpí rovnako ako vy. Jeho mozog ešte nie je dobudovaný tak, aby vedel „správne“ vyhodnocovať situácie, ale srdce spolu s testosterónom velia: do akcie vpred! Jeho emócie sú tiež vo vleku hormonálneho kolotoča a hoci vás jeden deň prekvapí mojkavou náladou, druhý deň môže byť precitlivelý a strážiť si svoje hranice zbytočne okázalo.

  

Psia puberta: Čo robiť? 

 Čo teda robiť, ak ste podľa popisu zistili, že sa vášho psieho parťáka nezmocnili zlé sily, ale jednoducho si prechádza pubertou? Veľká časť problematického správania má totiž korene práve v nezvládnutej puberte a váš vzájomný vzťah môže utrpieť najviac práve v čase puberty: 

  1. Pokračujte v nastavených pravidlách a tréningu tak, ako doteraz. Nechcite od psa zázraky, ale trvajte na nutnom minime, ktoré chcete, aby vykonal. Buďte konzistentní a dôsledne trvajte na tom, o čo ste psa požiadali. To mu najlepšie pomôže pochopiť, kde siahajú a kde sa končia jeho hranice a možnosti vyjednávania.
  2. Zamýšľajte sa nad situáciami dopredu a majte pripravený plán pre prípad, že by váš pes odmietol zareagovať na váš povel.
  3. Nezvyšujte tlak a násilie na psovi. Hoci možno viacero situácií vás k tomu bude opakovane nabádať. Zastavte sa, nadýchnite, vydýchnite, urobte si plán, až potom konajte. Premyslite si, ako sa zachováte, ak sa situácia bude v budúcnosti opakovať a buďte na ňu pripravení. Buďte naopak neoblomne vytrvalí vo vykonaní už zadaných povelov.
  4. Pri kontaktoch s druhými psami jednoznačne platí: kvalita nad kvantitou. Nevystavujte psa situáciám, ktoré môžu skončiť zbytočnou eskaláciou konfliktu. Ak váš psí chlapec nezvláda stretnutia s druhými psími chlapcami, je lepšie prejsť pubertu bez stretnutí s nimi. Fenky naopak chráňte pred príliš dotieravými psami – samcami. 

Platí pravidlo, že skúsenosti s druhými psami v puberte sa vedia zafixovať. Doprajte im preto kvalitu, aby v dospelosti mali väčšiu šancu pri pohľade na druhého psa pomyslieť si: „Jéj pes.. to bude v pohode,“ namiesto: „a do kelu, mama, máme problém, idem riešiť!“

A ak sa chcete lepšie vcítiť do prežívania psa v puberte, spomeňte si na tú svoju vlastnú :) 

Tina Vlková

Psia škola Tarabora