Vedia sa psy usmievať?

Všetci sme to už videli: pes, ktorý vyzerá, že sa usmieva. Papuľka stiahnutá dozadu, oči a čelo uvoľnené, možno aj búchal chvostom .. je to jasné, ten pes sa usmieva! Pravda, že?

Odpoveď na to, či sa psy vedia usmievať, alebo nie, závisí na tom ako zmýšlame o správaní psov - obzvlášť na stupni projekcie nášho porozumenia reči tela do správania našich psov.

Veľmi dobre prijatá teória medzi expertami na psie správanie je, že psy sa usmievajú pretože vedia, že my ľudia to milujeme. Vidíme našich psov ležať na koberci s ústami otvorenými, kútikami úst stiahnutými dozadu, vyzerajú úplne spokojní samy so sebou. Psy pravdepodobne tiež pozorujú ako sa ľudia na nich usmievajú a tiež ako sa usmievajú navzájom. Vedia, že úsmevy ľudí sú prirodzene pozitívne (prinajmenšom neškodné) a že môžu priateľsky komunikovať napodobnovaním tohto správania.

Vzhľadom na to, ako chápeme psie správanie, dáva zmysel veriť tomu, že sa to naučili od ľudí a robia to primárne pre ľudí. Môžeme zmýšlať o usmievaní psov podobne ako o tom, že niektoré psy rozprávajú (resp. vydávajú zvuky, ktoré sa nám podobajú na slová): povzbudzujeme našich psov, keď vydávajú zvuk podobajúci na slovo a pokračujú v tom, ale len my tomu slovu priraďujeme význam.

 

Naozaj sa usmievajúci pes usmieva?

Websterov slovník definuje úsmev (podstatné meno) ako "výraz tváre, kedy oči rozjasňejú a kútiky úst mierne stúpajú nahor čím vyjadrujú najmä pobavenie, potešenie, schválenie, alebo niekedy aj opovrhnutie. Ľudské úsmevy môžu byť nedobrovóľne (náhodné) ako keď prežívame krásny okamih, alebo môžu byť plne uvedomelé - hrané (napr. zdvorilostné či klamlivé) keď potrebujeme láskavosť od niekoho ktoho nemáme rady.

S určitosťou môžeme povedať že úsmevy sú základom pre ľudskú reč tela. Usmievame sa na ľudí, aby sme s nimi manipulovali tak prirodzene rovnako ako aj vtedy keď s nimi chceme nadviazať kontakt. Tak prečo by potom psy, ktoré strávili posledných 15 tisícročí (od prvého psa/vlka) tým aby sa stali majstrami v neverbálnej komunikácii, nemohli robiť s ľudmi to isté?

 

Submisívne grimasy

Existuje mnoho psích výrazov tváre, ktoré nám môžu pripadať ako úsmev. Niekedy pes iba lapá po dychu s otvorenými ústami a kútikami zatiahnutými dozadu. To je však iba snaha nasať čo najviac chladného vzduchu - to sa nesmeje! Niektoré zavrčania môžu dokonca pripadať ako úsmev niekomu (napr. malým deťom), kto nepozný príznaky nepokoja u psa (ako zavrčanie, pohľad preč,

 stuhnuté telo, ... ).

Avšak najčastejší výraz, ktorý je zamieňaný s úsmevom je ten, ktorý znalci na psie správanie nazývajú "submisívny úškľabok" či úsmev. Je charakteristický smiešne zakrytými zubami jazykom, čo sa v žiadnom prípade nedá zameniť s agresiou, telo uvoľnené so zníženým držaním, prižmúrenými učami a natočeným krkom. Tieto submisívne úšklabky si väčšina z ľudí interpretuje ako vyjadrenie psej radosti. Tento psí úškľabok sa tiež nazýva ako "upokojujúci", v skutočnosti signalizuje podriadenosť / poddajnosť a túžbu ukázať, že pes nepredstavuje hrozbu.

 

Ako naučiť psa usmievať sa?

Môžete svojho psa naučiť usmievať sa na povel pomocou jedoduchého pozitívneho posilňovania. Mali by ste to robiť tak, že zakaždým keď "zachytíte" tento výraz u svojho psa označíte ho slovne (áno!) alebo klikerom a okamžite dáte psovi odmenu. Keď budete vidieť, že pes začína toto správanie ponúkať pridáte povel. Čiže - sledujete psa - chystá sa na úsmev - pred tým než ho ponúkne dáte povel "úsmev" - pes sa usmeje - klik/áno - odmena. Opakujeme kým si pes nespojí povel s aktivitou. Posledným krokom je aby pes na váš povel "úsmev" daný úsmev naozaj urobil.

 

Samozrejme, že usmiatie sa psa na povel, nieje skutočným vyjadrením psej radosti, ale vaša láska a pozornosť ktorú počas vykonávania cviku pes dostáva spôsobí že sa tento úsmev stane synonymom štastia :).


Zdroj:

Prevzaté z

 https://www.whole-dog-journal.com/care/socialization/do-dogs-smile/