Ako emócie ovplyvňujú život psa
Tradiční tréneri venujú málo, alebo žiadnu energiu uvažovaniu o emóciach psa pri trénovaní alebo pri zmene správania. V skutočnosti tréneri alebo majitelia psov, ktorí hovorili o ich emóciach, boli často zosmiešňovaní a obviňovaní z antropomorfizácie (proces premietania ľudských emočných procesov na zvieratá bez ohľadu na realitu situácie alebo schopnosti zvieraťa). Oni sa však len snažili sústrediť na zmenu správania psa prostredníctvom princípov operatívnych podmienok (teda podľa fyzického, ale hlavne psychického rozpoloženia psa). Inými slovami, psy budú ochotnejšie vykonávať veci, za ktoré budú odmenené a vyhýbať sa tým, ktoré ich zrania. Ak psovi jeho správanie prinesie to, čo má rád, bude ponúkať viac tohto správania a opačne, ak jeho správanie zapríčini niečo, čo nemá rád, bude ho robiť zriedkavejšie.
Takýto prístup by mal logicky zjednodušiť trénovanie. Ak psovi dáte odmenu za pekné sedenie a potrestáte ho za vyskakovanie po Vás, mali by ste docieliť veľa pekných sedení a málo skákaní. No nie? Nuž, nemusí to byť pravda. Princíp operatívnych podmienok predpokladá racionálnu účasť, ale keď vstúpia do hry emócie, všetko ostatné letí von oknom.
Silné emócie často spôsobujú špecifické správanie, nie preto, že si ho pes vybral, ale ako vedľajší efekt. Napríklad strach u psov často spôsobuje, že štekajú, držia sa v úzadí alebo ustupujú, skrývajú sa za majiteľa, zavíjajú, teda hľadajú oporu a bezpečie. Ich potrestanie môže ešte znásobiť tieto prejavy prípadne zhoršiť až tak, že namiesto skrývania sa začne psík pomočovať.
Ako teda emócie ovplyvnňujú správanie psa?
Keďže emócie ovplyvňujú správanie, pes si nemôže jednoducho vybrať, že sa prestane správať daným spôsobom bez dôsledkov. Realitou je, že zvieratá (a ani ľudia) sa vo veľa prípadoch nesprávajú racionálne. Ak vám to znie ako nezmysel a veríte, že správanie je vo veľkej miere vybrané pri danej príležitosti skôr, ako by malo byť výsledkom prechádzajúcich skúseností, skúsim Vám uviesť pár príkladov.
Predstavte si, že Vám zavolá polícia, že niekto z Vašej rodiny mal nehodu. Ste v tom momente v stave učiť sa nové veci? Môžete si len tak v kľude sadnúť za stôl a čitať noviny, zatiaľ čo čakáte na viac informácií? Boli by ste schopní zahrať si šachy? Samozrejme, že nie. Máte strach, všetko racionálne správanie ide stranou.
Alebo z iného súdka: predstavte si, že vyhráte 10 miliónov v lotérii. Ste nadšený, neviete, čo od radosti so sebou. Nemôžete sa dočkať, ako to poviete rodine a priateľom. Pani z lotérie Vám dá chvíľku na ukľudnenie a potom chce od vás nejaké údaje, ktoré potrebuje vyplniť do papierov. To však ale nejde, pretože silné emócie zablokovali Vaše racionálne myslenie.
Teraz to všetko premietneme do života psa
Ste vo výcvikovej škole, keď jeden pes zaútočí na toho Vášho. Váš pes nie je síce zranený fyzicky, ale je absolútne vydesený z tohto stretnutia. Nemôže sa prestať obzerať na to miesto, kde pes stál. Aj napriek tomu, že doteraz prebiehal tréning v poriadku, zrazu nedokáže pokračovať. Nie je v pozícii učiť sa, pretože sa viac necíti na danom mieste bezpečne. Jednoducho si nemôže vybrať, že sa zrazu bude cítiť dobre, aj keď tam ten druhý pes už nie je. Z hľadiska cvičiaceho resp. majiteľa je hrozba už preč a pes môže v tréningu pokračovať. Ale presne, ako by ste Vy neboli schopní pokračovať v chôdzi po prepade na ulici, tak isto to nedokáže Váš pes. Najprv aj pes musí emócie spracovať, aby mohlo opäť nastupiť racionálne uvažovanie. Ako dlho to bude trvať, je len na samotnom psovi a nezáleži to na prianiach či poveloch majiteľa.
A čo pozitívne emócie ako radosť? Môže tiež blokovať racionálne uvažovanie, keď pes čelí takýmto emóciám? Odpoveď je: Áno. Váš pes sa s Vami opäť stretol po tom, čo bol 2 týždne v chovateľskej stanici. Je šťastný, že Vás opäť vidí a nemôže prestať na vás vyskakovať. Naozaj, je taký šťastný, že si vôbec nevšíma, že Vás to začína obťažovať, že Vaše oblečenie je plné jeho paciek. Teraz ste obaja pod vplyvom emócií: pes je šťastný, že je opäť s Vami, Vy ste nahnevaní, lebo Vaše oblečenie je špinavé od jeho paciek. V tejto chvíli je viac než isté, že ani jeden z vás neurobí správne rozhodnutie.
Keď emócie poháňajú učenie psa
Emócie nie vždy zabraňujú tomu, aby sa pes niečo naučil. Niekedy mu naopak jeho emócie pripravia skutočnú lekciu. Napríklad, ak je Váš pes doma sám, nemá čo robiť. Znudene sa ohliada po niečom, čo by mohol robiť a tak začne hrabať jamu v záhradke. Neskôr možno príde na to, ako otvoriť dvierka skrinky, kde sú schované pamlsky. V tejto fáze sa pes učí vyriešiť problém s nudou, bohužiaľ v tej chvíli tam nie ste, aby ste to využili a naučili ho niečo užitočné. Pocit nudy a učenie sa, ako nudu odbúrať, vedú v tomto prípade k problematickému správaniu.
V týchto prípadoch u oboch strán, majiteľa aj psa, sú pocity hnacou silou na demonštrované správanie. Pretože si v žiadnom okamžiku nevieme vybrať, ako sa cítime, emócie v nás ostávajú, či sa nám to páči alebo nie a to isté je so správaním, ktoré tieto emócie podnecujú. Ak sa rozhodnete ignorovať emócie a sústredíte sa výhradne na správanie, pravdepodobne sa nedostanete nikam vo Vašich pokusoch o zmenu. A čo je horšie, v skutočnosti môže daný problém viac eskalovať. Vyriešte emócie a vyriešíte problém.
Vystrašený pes sa môže pokúsiť o útek a odmietnuť vrátiť sa naspäť, iritujúc majiteľa, ktorý predsa vie, že len pred hodinou ho napadol agresívny pes. Rozrušený pes, či pes šťastný, že Vás vidí, sa nevie ukľudniť! Unudený pes ničí dom. Vo všetkých týchto prípadoch riešenie spočíva v riešení emócií, nie správania.
Keď je zviera v stave emocionálneho preťaženia, jeho emócie sú tak obrovské, že nemôže naďalej fungovať efektívne. V skratke, pes sa nedokáže v tej chvíli učiť. Iba v príade, keď sú emócie psa pod jeho kontrolou, je schopný sústrediť sa a tréning môže byť efektívny.
Dospeláci, deti a psy
V uvedených príkladoch o ľudských emóciách sme hovorili o tom, ako sa ľudia naučili mierniť a kontrolovať svoje emócie a to akceptovaním denno-dennej reality, našli cestu, ako spolupracovať a spolunažívať, aj keď sa im to mnohokrát nepáči. Vzhľadom na toto, dospeláci nie sú zahltení emóciami veľmi často. Čo tak skúsiť premietnuť tieto príklady na 2 ročné dieťa, čo všetko sa zmení?
Ako každý rodič vie, batoľatá pociťujú a vyjadrujú ich emócie intenzívne a často. Všetko je nové a ohromuje (preťažuje) to baťoľa, pričom v tej chvíli nemá rozvojovú kapacitu ani motiváciu zmeniť vyjadrovanie svojich emócií a tak napr. plače. Malé deti musia byť neustále pod dohľadom, pretože pod vplyvom silných emócií môžu urobiť naozaj zlé rozhodnutie, ako napríklad utekať do stredu ulice za kotúľajúcou sa loptou, alebo siahať na zaujímavé ale pre neho nebezpečné predmety. V skutočnosti manažujeme ich správanie a to držaním ich za ruku, keď kráčame cez cestu, alebo sa úplne vyhýbame zložitým situáciam, kým dieťa nie je staršie.
A Váš pes? Podľa posledných výskumov kognitívnych schopností psov sa ukazuje, že sú ekvivalentné k schopnostiam 2 ročného dieťaťa. Môžete predpokladať, že kapacita psa kontrolovať správanie je na jednej úrovni s takto starým dieťaťom.
Áno, váš pes môže byť trénovaný na robenie/preukazovanie určitého typu správania (príde, keď zavoláte, postaví sa, počká, pýta sa na toaletu). A áno, tiež sa môže naučiť nepreukazovať určitý typ správania (hrabanie v záhrade, štekanie na dvere, ťahanie na vodítku). Avšak sami zistíte, že tento výcvik ide oveľa lepšie, keď pes nie je pod vplyvom silných emócií, ktoré blokujú efektívne učenie. A presne ako u 2-ročného dieťaťa, je tu vždy priestor na rozpoznanie, kedy Vaše očakávania nie su rozumné, čo urobí Váš výcvik efektívnejším. To je dôvod, prečo máme psa pri prechode cez cestu na vodítku, miesto toho, aby sme ho vypustili na voľno.
Ideálny emocionálny stav na učenie
Znamená to teda, že máte pracovať so psom bez emócií, unudeným, pozerajúcim do prázna? Absolútne nie! Chcete trénovať so psom, ktorý je na nás sústredený. Chcete trénovať psa, ktorý je šťastný, bdelý, sústredený a motivovaný na akúkoľvek odmenu, ktorú mu ponúknete. Psy, tak ako ľudia, sú zvedaví a chcú sa učiť. Chcete psa, ktorý je emocionálne pripravený, ochotný a schopný sa učiť.
Keď ignorujete emócie Vášho psa
Tu sú dva veľké dopady ignorovania emocionálneho stavu Vášho psa. Ten prvý je, ak je problémové správanie priamym výsledkom emocionálneho stavu.
Napríklad, ak sa Váš pes bojí ísť na prechádzku kvôli psovi Vášho suseda, ktorý šteká a útočí na neho cez plot. Pripnete doma psa na vodítko a vyrazíte. Pes nemá inú možnosť, ako ísť popri danom plote. Čo sa stane? Nuž, po pár dňoch zistíte, že keď ho zavoláte, aby ste mohli pripevniť vodítko a ísť, zistíte, že psa niet. A teraz už máte dva problémy: psa, ktorý sa bojí ísť von a psa, ktorý nepríde, keď na neho voláte.
Ak na tom budete trvať, zatlačíte ho do rohu, pripevníte vôdzku, vytiahnete ho von a potom čo? Bude sa to iba stupňovať, budete si kaziť vzťah so psom a prehlbovať jeho odpor a nevôľu, možno sa od strachu aj pociká .. a už budete mať tri problémy. Koľko nových problémov chcete vytvoriť, predtým než jednoducho začnete akceptovať strach vášho psa a riešiť prvotný problém?
Druhý významný dopad ignorovania emocionálneho stavu Vášho psa je, ak spozorujete, že tréning je pomalší, ťažkopádnejší, ako by mal byť. Pes, ktorý sa cíti pohodlne, je zaujatý a nie pod vplyvom emócií, sa účí veľmi rýchlo, pretože sa dokáže sústrediť na to, čo robíte. Pes, ktorý sa bojí, je vzrušený, nahnevaný, alebo čelí akéjkoľvek silnej emócii, neudrží myšlienky a nemôže sa koncentrovať na cvičenie. Jednoduchý privolávací povel (aby pes pribehol, keď zakričíte), môže spôsobiť takémuto psovi i Vám pri učení nemalú dávku frustrácie a hnevu.
Ako teda vedieť, ako sa Váš pes v danom okamihu cíti a čo s tým robiť? To sa dočítate v ďalšom článku na našom blogu: Ako zistiť, ako sa pes cíti?
Zdroj
Prevzaté z:
https://www.whole-dog-journal.com/issues/21_1/features/The-Emotional-Lives-of-Dogs_21771-1.html