Ako zistiť, ako sa Váš pes cíti?
Ako vieme, ako sa v skutočnosti psy cítia? Očividne sa ich nemôžeme opýtať a keďže majú inú reč tela a hlasové vyjadrovanie ako človek, nie je vždy zrejmé, čo sa odohráva v ich chlpatej hlavičke. A čo teraz?
Máme dve základné stratégie. Prvá, môžeme pokračovať v pozorovaní psa, jeho reči tela a správania. Druhá, môžeme sa opýtať seba: "Ak by 2-ročné dieťa vykazovalo tento typ správania pri podobných okolnostiach, aké emócie budú pravdepodobne v hre?" Poďme sa na to pozrieť.
Psia reč tela môže byť na prečítanie dosť zložitá, pri interpretovaní jeho správania musíme zvážiť jeho pozadie. Potrebujeme brať do úvahy prostredie (napríklad pes dychčí, aj keď mu je teplo aj keď je v strese) a vnímať všetky časti jeho tela ako komplex. Aj keď sa viacerí majitelia psíkov snažia spájať ich pohyb s určitou emóciu, jednoduchšie je porovnať, ako vyzerá šťastný pes oproti psovi, ktorý je v strese.
Znaky jednotlivých emócii u psa
Stres
Ako vyzerá vystresovaný pes? Vo všeobecnosti pes dychčí, aj keď nie je teplo, vyhýba sa očnému kontaktu, drží hlavu alebo celé telo nízko pri zemi, kňučí, aj keď nie je zranený, oblizuje si nos a tlamu, aj keď nič nežral, vidno mu bielka na očiach, stiahne chvost medzi nohy, alebo ho drží rovno v stuhnutej polohe. Majte však na mysli, že všetky tieto signály stresu majú aj normálnu variantu: pes si oblizuje nos a tlamu, pretože práve zaňuchal alebo ochutnal niečo dobré. Neexistuje žiadny dôvod predpokladať, že je v strese, ale koncept tomu naznačuje.
Môžete povedať, že Váš pes je zahltený stresom, ak zostane zmrznuto stáť, utečie alebo začne bojovať. Všetky tieto možnosti sú však vžduy závislé od konkrétnej situácie a od konkrétneho psa.
Niektoré psy odpovedajú na stres pasivitou a tichosťou, s extrémnym stresom ich pohyb a prejav zamrzne. Pes, ktorý cíti úzkosť, sa dokonca môže pokúšať vyliezť na svojho majiteľa v snahe nájsť oporu. Iné psy začnú byť zúrivé, vzrušené, začnú pobiehať dookola bez zjavného dôvodu. Tieto psy sa spoliehajú na seba, aby sa cítili bezpečne, skenujú svoje prostredie a preukazujú neschopnosť relaxovať. Niektoré obzvlášť bojazlivé psy sa budú snažiť odohnať niečo, čo pokladajú za nebezpečné, a to štekotom a skákaním. Nezáleží na tom, či je to naozaj nebezpečné. Ak si to Váš pes myslí, mali by ste to brať seriózne.
Nesnažte sa navodzovať situáciu, kedy pes bude "čeliť strachu". Podceňovanie alebo ignorovanie strachu nespôsobí, že strach odíde preč. Ak strach psa ignorujete alebo ho nútite mu čeliť v snahe dokázať, že to teda vôbec nie je nebezpečené, idete nesprávnou cestou. Môže to skončiť úplným "vypnutím" psa (bude tak zahltený emóciami, že skolabuje) alebo obrannou agresiou.
Pre objasnenie ponúkame príklad z ríše ľudí. Povedzme, že sa bojíte myší. V snahe pomôcť Vám sa Váš priateľ rozhodne zamknúť Vás v izbe plnej týchto zvieratiek. Možno začnete kričať, možno odpadnete, možno sa budete snažiť myši zadupať ... Možno toho bude na Vás priveľa a prejdete do katatonického stavu. Bez ohľadu na to, ako budete reagovať, čo si asi budete o danom priateľovi myslieť? Verili by ste mu opäť? Pravdepodobne nie. A u Vášho psa je to rovnako. Nestaňte sa jeho nepriateľom.
Prejavy bojazlivého správania je potrebné brať seriózne a pracovať s nimi opatrne a starostlivo. Môže to trvať desiatky možno aj stovky a viac príjemných a pozitívnych opakovaní, aby ste napravili jednu nepríjemnú skúsenosť. Ak máte pocit, že Váš pes má viac než len mierny problém so strachom, mali by ste kontaktovať odborníka na psie správanie, aby Vám pomohol. Učenie z kníh alebo čítanie článkov je postačujúce iba v prípade malých problémov.
Hnev
A čo hnev? Psy sa potýkajú s hnevom z približne rovnakých dôvodov ako ľudia - pretože stratili niečo, čo chceli, napr. hračku, jedlo, pozornosť. A vtedy sa radšej, ako odísť a akceptovať stratu, snažia dostať to späť s určitým nátlakom.
Možno ste už videli svojho psa mrmlať, vrčať, robiť strnulé pózy, prudko na Vás dívať - prípadne ak všetko toto zlyhalo, začne skákať, trhať veci či dokonca hrýzť. Ak u svojho psa zbadáte známky silnej agresie alebo používanie neprimeranej fyzickej sily, aby dosiahol, čo si zaumienil, budete potrebovať profesionálnu pomoc.
Šťastné signály
A ako vyzerá šťastný pes? Šťastný pes má uvoľnený prejav tela. Ma tendenciu pristupovať bokom a jašiť sa. Jeho chvost figliarsky poskakuje sem a tam, oči sú otvorené a žiarivé, uši pekne stoja nahor alebo uvoľnene ležia a ich sústredenie ľahko prechádza z jedného bodu na druhý. Ak si nie ste istí, ako to v praxi vyzerá, dobre si všimnite svojho psa, keď prídete z práce domov a on Vás bude šťastne prenasledovať po celom dome.
Pamätajte však, že aj šťastné emócie môžu psa zahltiť a preťažiť. V tomto prípade môže prejavovať známky stresu či dokonca zúrivosti. Napríklad v prvej minúte, ako prídete domov, Váš pes je šťastný, že Vás vidí, ale tiež môže začať skákať na Vás, pišťať, ťažko dychčať, vypliešťať oči alebo len jednoducho pobehovať okolo Vás vyjadrujúc jeho šťastnú energiu pohybom. Alebo môže šťastne na Vás vyskočiť a potom utekať, zobrať hračku a vrátiť sa s ňou k Vám.
Šťastná reč tela je vždy fajn, ale - a toto je dôležité - pamätajte, že ak je pes preťažený jeho emóciami, nie je v stave začať pracovať / trénovať, až kým sa neupokojí. "Príliš šťastný a rozrušený" pes je takým istým rizikom ako "príliš vystrašený a nešťastný" pes.
Jeden z najužitočnejších indikátorov šťastia alebo rozrušenia v podaní reči tela je správne pochopenie toho, ako Váš pes normálne vyzerá pri rôznych príležitostiach a za rôznych okolností. Ak viete, ako Váš pes vyzerá, keď sa spolu zaoberáte jeho obľúbenou činnosťou, napr. hrou s loptou, potom poznáte, ako vyzerá, keď je šťastný. Ak ste videli svojho psa, ako sa správal, keď sa vystrašil na ulici, tak potom viete, aká je jeho reč tela, keď sa bojí. Toto všetko si vyžaduje Vašu pozornosť, doprajte si čas pozorovať svojho psa v každodennom živote a budete dobre pripravení.
Psy sú batoľatá
Druhou možnosťou, ako interpretovať správanie Vášho psa, je predstaviť si, že je to batoľa. Tento prístup si vyžaduje spojiť to, čo vidíte v psom správaní s tým, čo už poznáte a z toho potom vyvodiť edukatívny odhad.
Povedzme, že Váš pes sa správa hyperaktívne. Práve ste ho vypustili z klietky po nočnom spánku. Stále sa moce okolo, žuje Vaše veci a možno Vás pošťuchuje. Zoberie Vašu topánku a uteká s ňou preč. Ak by toto robilo Vaše batoľa, čo by ste si mysleli? Pravdepodobne, že vymýšľa, nudí sa. A aké by bolo riešenie? No predsa, viac sa mu venovať!
A čo tak toto: Váš pes sa správa hyperaktívne, ale bol vonku celý deň, videl ľudí, hral sa s loptou v parku, bol s inými psami. Mal večeru a Vy sa teraz chcete pozerať na telku, ale on neprestáva pobehovať. Nosí hračky, pošťuchuje vás! Keby to robilo dvojročné dieťa, čo by ste si o tom pomysleli? No predsa, že je unavené a vymýšľa. Malo predsa náročný deň a teraz si potrebuje pospať. Aké je teda riešenie? No predsa uložiť do postele / zavrieť do klietky, dať mu príkaz "Miesto!", pozberať hračky, aby ho nerozptyľovali. Možno to zaberie pár minút, ale ak je problémom skutočne vyčerpanie, pes čoskoro začne oddychovať.
Ak pozeráme len na správanie a emócie bez kontextu (čiže to isté správanie v oboch prípadoch, ale pozadie sa líši), je viac než isté, že ho nebudeme riešiť správnou cestou. V jednom prípade máme psa unudeného a v druhom unaveného - oba majú rovnaký problém a rovnaké známky správania, ale riešenie je rozdielne. Takže ak sa skúsite sami seba opýtať, čo by takéto správanie mohlo znamenať u dvojročného dieťaťa, možno nájdete správne riešenie.
Hádate nesprávne emócie
V podstate nemôžete presne vedieť, čo si myslí dvojročné dieťa, ale to neznamená, že sa nemáme snažiť pochopiť, čo potrebuje! Keď dieťa plače, snažíte sa nájsť príčinu. Občas ju nájdete, odstránite ju a dieťa prestane plakať. Inokedy sa vám to nepodarí a tak skúšate ďalej, čo by mohlo zabrať. Je v poriadku mýliť sa, len neprestaňte hľadať odpoveď! Ľudia ako druh strávia skúmaním a zdokonaľovaním sociálnych zručností a snahou pochopiť emócie a správanie tých druhých veľa času, aby mohli efektívnejšie fungovať vo svete. Ak zaujmete tento postoj aj pri Vašom psovi, budete v obrovskej výhode.
Samozrejme, občas Vás to nahnevá, ak neuhádnete správne. Povedzme, že ste sa práve vrátili domov z kina a zistíte, že Váš pes sa pocikal vo Vašej posteli, roztrhal obľúbenú knihu, prevrátil kôš naruby a teraz spokojne, ako také roztomilé šteňa, spí na gauči. Pozeráte na to z Vášho uhla pohľadu. Prečo by ste cikali do postele svojho kamaráta? Prečo by ste trhali jeho veci? Prídete k záveru, že Váš pes musí byť zlostný, pretože Vy ste šli von a užívali si zábavu bez neho. Urobil veľký neporiadok, aby Vám uštedril lekciu a potrestal Vás pred spaním a teraz sladko driemka a sníva o tom, akú Vám udelil lekciu. A tu je spomínaná antropomorfizácia: nehľadíte na situáciu z pohľadu dvojročného dieťaťa, ale z pohľadu dospelého človeka. Priložili ste k tomu svoje emócie, Váš hnev na základe toho, čo ste našli doma. Predpokladáte, že pes bude cítiť vinu, keď Vás zbadá, avšak on nič také cítiť nevie. Iba ste mu priradili ďalšiu z ľudských emócií.
Psy a batoľatá nepremýšľajú nad tým, čo sa stalo skôr. Premýšľajú len nad tým, čo sa deje teraz. Žijú pre danú chvíľu. Psy nepremýšľajú nad tým, ako sa cítite, keď prídete domov a nájdete neporiadok, oni jednoducho reagujú na to, čo sa deje v danom momente a aké emócie sa u Vás dostavujú. Psy nepremýšľajú nad tým, čo ste robili včera, pokiaľ im niečo, čo robíte práve teraz, tú situáciu nepripomenie (ako napríklad, keď vezmete do rúk vodítko a on už vie, že sa ide na vychádzku).
Psy neplánujú pomstu alebo to, ako Vám spôsobiť bolesť. Pretože to je veľmi komplexná vec, na ktorú nadväzujú udalosti predchádzajúcich dní. Aj keď existujú dôkazy, že psy majú základné emócie ako hnev a radosť, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že cítia komplexné emócie ako vina či nenávisť. Zatiaľ čo Váš pes môže trpieť, ak ho potrestáte, neznamená to, že bude pociťovať ľútosť nad tým, čo vykonal.
Takže, ak predpokladáte, že Váš pes sa chová so zámerom spôsobiť Vám akýkoľvek diskomfort, potom pripisujete svojmu psovi viac emočných schopností, ako je u neho možné. Ak tieto komplikované emócie nepozná 2 ročné dieťa, tak ich nepozná ani Váš pes.
Pamätajte, ak sa Vám nedarí vytesniť ľudské motívácie pri snahe prečítať konkrétne správanie Vášho psa, použite, prosím, iba motivácie 2 ročného dieťaťa. Ak ste v živote nevychovávali dvojročné dieťa, tak potom túto stratégiu vynechajte úplne. Miesto toho pokladajte Vášho psa za stvorenie, ktoré žije pre daný moment a pre to, čo sa deje v daný moment.
Pocity Vášho psa: Zhrnutie
1. Majte na mysli, že skúsenosti psa so škálou emócií sú na úrovni 2 ročného dieťaťa a že dopad týchto emócií môže byť zodpovedný za problematické správanie psa a Vám môže brániť dosiahnuť akúkoľvek významnejšiu zmenu.
2. Zvážte správanie Vášho psa a reč tela v kontexte predchádzajúcich okolností ešte pred tým, než sa rozhodnete pre riešenie problému.
3. Naučte sa pochopiť emócie Vášho psa. Ak ich pochopíte, je viac pravdepodobné, že budete úspešní pri zostavovaní plánu nápravy, ktorý bude skutočne fungovať a zvýšia sa Vaše šance na veľa spoločnej zábavy.
Zdroj
Prevzaté z: