Je Váš pes rozmaznaný?
Keď mi volá nový zákazník so žiadosťou o súkromné konzultácie, často počúvam sťažnosti na psíkov, ktoré zahŕňajú: štekanie, obhrýzanie, hrabanie, znečisťovanie domácnosti, vyskakovanie, hryzenie, utekanie a iné deštruktívne a neprimerané spôsoby správania.
S úžasnou pravidelnosťou sa klienti priznajú, že dovoľujú ich psom ležať na nábytku a jesť ľudské jedlo a potom rozpačito vravia: „Myslím, že som ho rozmaznal“. Vždy odpovedám:„Moje psy majú dovolené ležať na nábytku a tiež ich kŕmim ľudským jedlom. Ak sa pre Vás ležanie v posteli a kŕmenie ľudským jedlom rovná rozmaznanosti, tak potom s vášňou tvrdím, že pes by mal byť rozmaznaný.“
Napriek tomu, čo ste sa možno dočítali v niektorých výcvikových knihách, keď necháte psa sedieť na sedačke, alebo ho kŕmite ľudským jedlom, neznamená to, že sa zmení na dominantného psa - maniaka, alebo bude kradnúť jedlo zo stola. Jednoducho to znamená, že ste urobili vedomé rozhodnutie udeliť mu nábytkové privilégium. Toto rozhodnutie z Vašej strany nedáva žiadny dôvod na problémy so správaním. Rozmaznať psa takým spôsobom, ktorý vedie k nežiaducemu spôsobu správania, je však niečo iné.
Autorka a Kliker trénerka Melissa Alexander hovorí: „Rozmaznávanie nastáva vtedy, keď dávate niečo za nič“. Ja by som k tejto definícii tiež pridala, že rozmaznávanie nastáva vtedy, keď dovolíte psovi byť odmenený za správanie, ktoré budete skôr či neskôr ľutovať. Zatiaľ čo klienti, ktorí mi volajú ohľadom problémov so správaním, môžu mať naozaj rozmaznaných psov, problémy sú omnoho viac výsledkom toho, že dali šancu svojmu psovi byť odmenený za neprimerané správanie, ako to, že mu dali privilégium ležať na gauči či jesť ľudské jedlo.
Kto kontroluje dobré veci?
Kedykoľvek, keď ste so svojim psom, jeden z vás kontroluje toho druhého. Najzdravší vzťah pes/človek všeobecne nastáva vtedy, keď človek je tréner a pes je trénovaný, a to po väčšinu času. Toto znamená, že človek kontroluje „dobré veci“ v živote psa a rozhoduje kedy, kde a ako ich pes dostane. Pes si môže „zarobiť“ dobré veci robením vecí, ktoré potešia človeka.
Dôležitá poznámka: Pes sa nesnaží prioritne potešiť človeka. Pes jednoducho robí čokoľvek, čo potrebuje, aby sa dostal k dobrým veciam a potešil tak sám seba. Potešenie človeka je len vedľajší efekt. Identifikovala by som „rozmaznaného psa“ ako toho, ktorému je dovolené byť trénerom častejšie, ako byť trénovaným, čoho výsledkom je poškodenie vzťahu. Rozmaznaný pes nerobí veci, ktoré potešia človeka, ale odmenu dostane aj tak (Odmenou sa nie vždy myslí jedlo. Môže to byť hranie sa s obľúbenou hračkou, kúpanie sa, čokoľvek, čo má pes rád).
Je to pes ktorý sa dožaduje štekaním ísť von, vráti sa späť, dostane odmenu alebo hračku a človek mu dá všetko, čo chce, pretože vie, že štekanie sa bude len a len stupňovať. Je to pes, ktorý šťuchá majiteľa do ruky, aby upútal jeho pozornosť a dostane ju. Je to pes, ktorý skáče do postele a vystrnadí Vášho partnera preč. Je to pes, ktorý vstane o 3tej v noci a dožaduje sa ísť von aj napriek tomu, že je to zdravý dospelý jedinec, ktorý by mal vydržať celú noc. Je to pes, ktorý ťahá na vôdzke okolo paneláku, ovoniava každého človeka, ciká na každý krík a žerie zo zeme všetk,o čo nájde. Myslím, že už ste získali predstavu o čom hovorím.
Naučte psa, aby povedal PROSÍM
Možno máte nového psa alebo šteniatko a nechcete ho rozmaznať. Alebo ste si práve uvedomili, že už ste spravili nejaké chyby a teraz máte psa, ktorý je mierne alebo úplne rozmaznaný. V každom prípade program „Povedz prosím“ je skvelá cesta ako predísť, alebo prekonať výzvu žitia s rozmaznaným psom.
Tento program je tiež známy ako „Nič v živote nie je zadarmo“, alebo „Žiadne obedy zdarma“. Tento program naučí Vášho psa, že musí slušne požiadať o dobré veci preukázaním žiadaného spôsobu správania. „Sadni“ je najviac všestranný spôsob „povedz prosím“ správania a bude najľahšie ho začať aplikovať. Väčšina sa môže naučiť ponúknuť Sadni v niekoľkých minútach alebo aj menej.
Ako náhle sa pes naučí, že tento spôsob sadnutia je veľmi odmeňované správanie, je ľahké čakať na jeho sadnutie, pred tým, než mu dáte odmenu. Čas raňajok? Podržte jeho misku vo vzduchu a čakajte, kým si pekne sadne, a to je jeho „povedz prosím“. Čas na prechádzku? Sadnutie vedie k pripnutiu vodítka. Chce ísť von? Slušné sadnutie a dvere sa otvoria. Chceš pohladkať? Psík, ktorý sedí, bude pohladkaný, dostane odmenu, ...
Možno budete v pokušení požiadať o sadnutie resp. povedať psovi, aby sadol, ale nerobte to! Namiesto toho použite reč tela, ak je to potrebné: podržte pred ním odmenu, misku, ... a čakajte, kým neponúkne sadnutie z vlastnej iniciatívy. Potom rýchlo zapracujte na tom, aby ste nemuseli reč tela použiť. Chcete predsa, aby si Váš pes uvedomil, že musí požiadať z vlastnej iniciatívy.
Jedným z cieľov pozitívne posilňujúceho tréningu je „vytvoriť“ psa, ktorý vie kontrolovať vlastné správanie, a teda vy mu už nemusíte neustále hovoriť, čo má urobiť. Ak neustále musíte psovi hovoriť „Sadni“, nikdy sa nenaučí „povedz prosím sadnutie“ bez toho, aby ste mu to neprikázali a teda si nebude zovšeobecňovať slušné „povedz prosím“ správanie s inými ľudmi alebo situáciami.
„Sadni“ nie je Vaša jediná možnosť „povedz prosím“. Nezáleží až tak veľmi na tom, čo žiadate, aby urobil. Na čom záleží je, že sa naučí, že aby dostal dobré veci, musí si ich zaslúžiť, neprichádzajú len tak náhodne. Môžete použiť akýkoľvek žiaduci typ správania, ktorý sa Váš pes ľahko naučí alebo rôzne spôsoby správania pre rôzne situácie. Náš pes Scottie zvykol na mňa mrmlať, keď chcel ísť von z kancelárie. Pokladala som tento malý zlozvyk za dosť otravný a tak som ho naučila „povedz prosím“ tak, že si ticho ľahne na moje nohy. Náš druhý pes Trucker používa ako „povedz prosím“ poklonu, keď chce ísť von. A obaja potom idú pekne čakať ku dverám a ja ich pustím von.
Buďte o tom presvedčený
„Znie to jednoducho“, poviete si, „ale keď zoberiem do ruky vodítko, môj pes Bonkers začte poskakovať, štekať, stavať sa na zadné nohy, naráža do mňa a za žiadnych okolností neponúka „sadni“.
V tomto momente si však Bonkers myslí, že tento jeho štýl vystrájania spôsobí, že dvere alebo bránka sa otvoria. Zaberalo to po dlhú dobu doteraz, tak prečo by nemalo teraz? Je to určite obrovská výzva preprogramovať už ustálené správanie psa, ale nie je to nemožné.
Môžete si to zjednodušiť odstránením okolitých podnetov, ktoré psovi povedia, že je čas na prechádzku. Možno máte vždy vodítko zavesené na vešiaku vedľa dverí a nasadzujete mu obojok len v čase keď sa chystáte na vychádzku. Skúste vodítko presunúť na iné miesto a nasaďte psovi obojok len tak počas dňa. Nácvik odchodu z domu zahájte v deň, keď máte čas čakať, kým Váš pes ponúkne jeho „povedz prosím“, môžete mu pomôcť pohybom Vášho tela a pokiaľ stále ponúka len svoj obvyklý štýl správania, láskovo povedzte: „Príliš zlé“, dajte vodítko preč a choďte čosi robiť do kuchyne.
Keď sa pes upokojí, opäť zoberte vodítko a opäť skúste docieliť „povedz prosím“. Zakaždým, keď začne blázniť, povedzte „príliš zlé“ a vodítko odložte. Zakaždým, keď sa upokojí, skúste proces zopakovať. Tento proces by ho mal naučiť, že kým je zlý, nikam sa nepôjde. Možno budete prekvapený, ako rýchlo na to príde.
Akonáhle ostane pokojný, keď vezmete vodítko, povzbuďte ho, aby sedel a Vy ste mohli vodítko pripnúť k obojku. Ak v tej chvíli začne vystrájať počas pripínania vodítka, opäť povedzte príjemným tónom „príliš zlé“ a odložte vodítko. Ak opäť ponúkne pokojné čakanie, pripnite vôdzku a výjdite na krátku prechádzku inými dverami ako obvykle (ak je to možné). Túto prechádzku bude mať za odmenu za dobré čakanie.
Je v poriadku, ak si počas tohto procesu dáte prestávku. Všeobecne tréning je najproduktívnejší, ak trvá 10-15 minút, nie viac. Niektoré psy dokonca pracujú najlepšie, ak tréningové okná trvajú 5 minút a menej. Skúste si dávať prestávku po úspechu, je to lepšie ako dospieť k frustrácii, že sa to nepodarilo opäť. Ak pristihnete sám seba, že ste frustrovaný, požiadajte psa, aby spravil niečo, čo viete, že mu ide naozaj dobre, odmeňte ho a cvičenie ukončite.
Váš pes bude možno potrebovať niekoľko krátkych tréningov, kým pochopí, že sedenie mu prinesie odmenu v podobe prechádzky, a možno to pochopí hneď po prvom tréningu. Keď je schopný spoľahlivo sedieť a čakať, skúste mu vodítko pripnúť už v kuchyni a takto choďte až ku dverám. Keď tento proces zvláda cez druhé dvere, skúste opäť hlavné vchodové dvere s tým, že aj pred nimi musí ponúknuť „povedz prosím sadnutie“, inak sa nikam nepôjde. Keď to zvládne, môžete opäť vodítko premiestniť na háčik pri vchodových dverách.
Umenie psieho výcviku
Rôzne typy rozmaznaného správania môžu byť zmenené takýmto „preprogramovacím protokolom“, ktorý je obdobný ako „povedz prosím“ popísaný vyššie. Nezabudnite však, že veľa psov je vystavených tzv. fáze vyhorenia, kedy sa jeho správanie môže dokonca zhoršiť, kým úplne odoznie.
Napríklad má Váš pes vo zvyku štekať na Vás, aby ste ho pustili von. Vo Vašom novom preprogramovacom protokole budete jemne ignorovať, keď šteká a to otočením sa od neho, čiže nie je naďalej odmeňovaný (Vaším pohľadom) za to, že šteká. Váš pes si pamätá, že štekanie mu v minulosti prinieslo to, čo chcel, a nevie teraz prísť na to, prečo to zrazu nefunguje. Preto sa bude snažiť viac a viac, bude to hlasnejšie, dlhšie a pre vás ťažšie, pretože si myslí, že toto zafunguje.
Jednoduché ignorovanie nechceného predchádzajúceho správania spustí u psa frustráciu, hlučnosť a možno aj stres a toto je to, kde je program „prosím povedz“ veľmi cenený. Naučiť psa alternatívnemu spôsobu správania mu dáva niečo iné, čo môže urobiť, aby za to dostal odmenu. Avšak, ak odpoviete na štekanie tým, že poviete psovi, aby si sadol a potom ho pustíte von, naučíte ho jednoducho reťaz správania: „zaštekám“, „sadnem“, „dvere sa otvoria“. Preto je dôležité, aby pes začal ponúkať sadnutie namiesto štekania.
Rozmýšľajte o tom
Máme tendenciu ignorovať psa, keď sa chová slušne, a venovať mu pozornosť, keď vystrája. To je príčina, prečo sa stávajú rozmaznanými – pretože sa naučili, že musia byť otravní, aby dostali to, čo chcú (Vašu pozornosť, otvorenie dverí, odmenu, ...). Ak pracujete na tom aby ste psa „odrozmaznali“ alebo predišli jeho rozmaznaniu, musíte mať oči stále otvorené a vnímať súvislosti. Počkať si na „povedz prosím“ a zakaždým ho odmeniť. Keď Váš pes ponúkne „povedz prosím“ správanie, odmeňte ho niekedy hračkou, poškrabkaním za uchom, obľúbenou hračkou, mňamkou, spoločnou hrou ...
Avšak toto neznamená, že má vždy dostať to, čo chce. Umením pri výcviku je nájsť rovnováhu medzi kontrolovaním dobrých vecí pre psa a zdieľaním ich s ním za Vašich podmienok. V priebehu času nové správanie už bude pes slušne zvládať a Vy môžete postupne znížiť frekvenciu odmeňovania.
„Povedz prosím“ program nevyrieši všetky problémy so správaním. Možno je Váš problém so psom závažnejší a mali by ste pouvažovať nad pomocou skúseného cvičiteľa. Rozmaznaný? Môj pes nie .. to je stav, ktorý chcete dosiahnuť.
Zdroj
Prevzaté z:
https://www.whole-dog-journal.com/issues/6_5/features/Is-Your-Dog-Spoiled_5539-1.html