Ako vychovať/vycvičiť psa?
Aké plemeno?
Výber šteniatka by nemal byť ovplyvnený jeho exteriérom. Človek si musí určiť kritériá, ktoré by mal psík v dospelosti spĺňať. Tak napríklad: som aktívny človek, síce som 8 hodín v práci, ale po práci si rada idem zabehať, prípadne sa prejsť do prírody. Som ochotná aspoň do jedného roka psíka dochádzať na cvičisko pre psov. Bývam v byte, nemám auto a môj finančný rozpočet je obmedzený. Trochu mi v byte prekážajú psie chlpy. Poslušnosť vyžadujem, ale skôr v štýle, že ak zavolám na psa, na druhý pokus príde, ak ho pustím z vodidla, neutečie a pod. Z toho všetkého mi vyplýva, že v dospelosti by mal psík mať maximálne 45 cm v kohútiku, mal by mať srsť vhodnú do bytu (ten, kto vlastní krátkosrstého psíka, mi potvrdí, koľko chlpov dokáže taký malý psík zanechať v byte), to znamená, že by mal byť drsnosrstý alebo dlhosrstý. Môže byť trochu tvrdohlavý. Čiže by som volila nejakého teriéra (ale s tým, že hrozí riziko utekania za zverou), bradáča, pudla alebo tibetského teriéra.
S pp, bez pp alebo útulkáča?
Tak, výber rasy šteniatka je za nami. Rozhodli sme sa pre malého bradáča (možno preto, že ich mám aj ja J). Je to malý psík do 35 cm, je aktívny, zväčša nemá záujem loviť zver, jeho srsť nepĺzne a môžete si vybrať zo štyroch farebných rázov. Teraz je na rade sa rozhodnúť, či s preukazom o pôvode (skrátene PP – je to doklad, kde sú uvedení predkovia šteniatka do 4. generácie), bez PP alebo z útulku – ja by som pred psíkom bez PP určite uprednostnila psíka z útulku. Spraví vám rovnakú radosť ako psík bez PP, a ešte bude aj lacnejší a urobíte dobrý skutok. Len ako pri všetkom, aj tu je malý háčik – ak si zoberiete šteniatko, nemusí z neho vyrásť práve „bradáčik“, čo si ale myslím, že nie je problém – aj tak bude krásny a úžasný. Problém však môže nastať pri odbere staršieho psík. U neho neviete, čo prežil, aké mal skúsenosti s ľuďmi, psami, aké mal hygienické návyky a pod. Všetko sa však dá vyriešiť a pri vhodnom výcviku a výchove môžete dosiahnuť strašne veľa. Nie je totiž nič smutnejšie, ako vidieť majiteľa psíka nekoordinovane doslova bežať za psíkom, ktorý sa rozhodne niekam odbehnúť alebo ísť pozrieť iného psíka. Ak sa k tomu pridruží ešte aj agresívne napádanie psov či ľudí, je o „zábavu“ postarané.
Cena psíka s PP je zhruba od 250 € do 500 €. Záleží na mnohých faktoroch – aké sú šteniatka, či majú rodičia porobené skúšky, šampionáty, zdravotné testy a i. Cena psíka bez PP je najmenej od cca 50 € – 150 €. V tomto prípade sa ale neposkytuje žiadna záruka plemennej príslušnosti, žiadna záruka v prípade úmrtia šteniatka, ani keď sa prejaví nejaká genetická porucha. Rodičia šteniatka bez PP väčšinou neboli uchovnení z dôvodu vylučujúcej chyby (predkus, podkus a i.). Môže vám z neho vyrásť psík, ktorý len vzdialene pripomína bradáča (niekedy aj vôbec), a inokedy z neho môže vyjsť krásavec. Vtedy už darmo budete stonkať, aký je krásny a že by určite vyhrával na výstavách – vášho bradáčika na nich nebudete môcť vystaviť, nebude mať PP a tieto papiere ani nebude možné dodatočne vystaviť, aj keď vám predávajúci bude tvrdiť, že áno.
Od koho psa kúpiť?
Tak, vybrali sme si rasu, ujasnili, či s PP, bez PP alebo z útulku. V tomto prípade voľba padla na šteniatko s PP. Pred nami je výber správnej chovateľskej stanice. Na internete si vyhľadáme stránku klubu bradáčov, pozrieme ponuku šteniatok a obvolávame chovateľov. Správny chovateľ vám umožní pozrieť si šteniatka, pyšne vám ukáže maminu a porozpráva vám o povahách jednotlivých šteniatok. Je ochotný poradiť, pomôcť s úpravou srsti, prípadne odporučiť niekoho, kto dokáže upraviť bradáča vo vašom okolí. Ak máte záujem svojho miláčika vystavovať, pomôže vám sa zorientovať vo svete výstav. Určite bude trvať na ďalšom kontakte s vami, aby sa uistil, že jeho odchov je v tých správnych rukách.
Šteniatko sme si vybrali, zaplatili, dostali sme kúpno-predajnú zmluvu, nejaké to krmivko a kúsok handričky od jeho psej maminy, aby mu zo začiatku nebolo smutno. Doma máme, samozrejme, pripravený pelech, v ktorom bude šteniatko spinkať, misku na vodu, krmivo, vodidlo a obojok. To je úplný základ pre nášho nového člena rodiny.
Výchova už od malého šteniatka
Šteniatko je doma, čo ďalej? Prirodzene, začíname s výchovou a nenásilným výcvikom. To myslím doslova. Reči typu, veď je malinký, nemôže cvičiť, nech si zvykne, aklimatizuje sa sú iba výhovorka. Samozrejme, niečo na tom je, ale aj malinký človiečik sa učí veľa vecí od malička. To isté platí u šteniatka. Napríklad také privolanie.
Ideme von so šteniatkom. Malinký môže byť na voľno, nie však v blízkosti ciest, ale len na bezpečnom priestranstve, aby nevbehol pod auto či bicykel. Šteniatko vás bude prirodzene nasledovať, veď ste preňho jediný známy tvor v tom neznámom svete J. Oslovíme ho menom, čupneme si, zatlieskame, jednoducho získame jeho pozornosť. Hneď ako sa na nás pozrie, pribehne, dáme mu kúsok odmeny – niečo výborné, lákavé (piškótku, kúsok salámky). Po dvoch troch razoch zistí, že pri vyslovení jeho mena bude odmena. Dosiahneme tým, že bude prichádzať radostne a rýchlo. Nesmiete zabudnúť aj na intonáciu hlasu. Ak budete volať šteňa rozkazovačne, bude sa báť prísť. Veď ruku na srdce, vy by ste išli k niekomu, keby na vás zrúkol „POĎ SEM!“? Keby však na vás milo zavolal „poď sem J“ s prísľubom niečoho dobrého v hlase, bežali by ste, až by sa vám nohy plietli. To isté platí aj u šteniat. Situácie na privolanie musíme navodiť také, aby okolité vzruchy neboli silnejšie ako privolanie. Môžeme napríklad začínať aj doma, v izbe.
Výcvik krok za krokom
Ak sa držíme zásady postupu od jednoduchšieho k zložitejšiemu, tak sa šteniatko rýchlejšie učí. Môžeme to prirovnať napríklad k učeniu v škole: ako dieťa sa najprv musíte naučiť, čo sú to číslice, potom malú násobilku, potom veľkú násobilku atď. Bez určitej postupnosti to proste nejde. Ak preskočíte určitý krok, celý život budete mať s počtami problém. To isté platí aj o psovi. Ak mu niečo nejde, robíte niekde chybu. Pravdepodobne ste sa unáhlili a psovi zrozumiteľne nevysvetlili, čo od neho chcete. Odmeny dávame až dovtedy, kým úplne nevštepíme cvik privolania. To znamená, na lúke ste vy a šteniatko – šteniatko príde, vždy keď ho zavoláte k vám. Na lúke ste vy a šteniatko – niekde sa zjaví iný človek, ale šteniatko na zavolanie pribehne. Na lúke ste vy a šteniatko – pribudol pes, ktorý nie je ochotný sa hrať so šteniatkom, šteniatko vždy pribehne na zavolanie. Takto pokračujeme a utvrdzujeme cvik. Finále je, ak k vám šteniatko kedykoľvek a kdekoľvek na zavolanie pribehne v radostnom očakávaní niečoho dobrého. Vtedy môžeme začať vynechávať odmenu v podobe pamlskov či hračiek, ale radostnú pochvalu od vás musí dostať vždy. V prípade, že šteňa na zavolanie nepríde, ho nikdy nesmiete potrestať, keď už sa vám ho konečne podarí chytiť. Vtedy sa musíte vrátiť o nejaký ten krok späť a nacvičovať privolanie v menej vzrušivom prostredí, inak vznikne rovnica: Pániček volá – nejdem, dostanem bitku. Tak isto platí: Pániček volá – nejdem, budem uviazaný na vodidlo. Ale: Pániček volá – dostanem odmenu, chvíľku vydržím sedieť a môžem zas lietať so psami, ale ja vlastne nechcem behať so psami, chcem byť s páničkom, dostanem odmenu, pohrá sa so mnou, nie, nejdem za psami, budem s ním a určite aj niečo dobré dostanem.
U šteniatka postačí, keď príde na zavolanie, predsadnúť, či sadnúť si k nohe nemusí. To začneme cibriť trošku neskôr, keď sa naučí povel sadni. Toľko k privolaniu.
Zdroj:
Autor článku: Danka Chrenková
Foto: www.tiere-kleinanzeigen.com, Peter K., Jakub Ž.